Kouga sa na mňa začudovane pozrel a potom mi to došlo on všetko vydeľ! Dostala som strach a čakala som čo na to povie. no nepovedal nič. Pozrela som sa na Sessa, ktorý sa aurat pozeral na Kougu ako odchádza preč. Keď som si uvedomila o čo tu ide tak bol už dávno preč. Nevedela som čo si mam počať, cítila som sa tak previnilo až mi začali tiecť slzy. Sesshoumaru sa na mňa cely čas pozeral, no neutešoval ma čakal kedy ma to prejde. Sadla som si na ten jeho čudný výtvor a plakala som ďalej. Sesshoumaru zatedy založil oheň. Potom si sadol oproti mňa, pozeral sa na mňa cez plamene a premýšľal. Neviem síce o čom, lebo mi to v tedy bolo jedno. Chcela som si sadnúť pri neho no neurobila som to. Nemala som dosť síl aby som si  presadla. Plač ma unavil. Keď som už prestala plakať presadla som si za Sessom. Chytila som ho za ruku a oprela som sa o jeho rameno. Mykol sebou, asi nebol nato zvyknutí. Takto sme hodnú chvíľu sedeli a dívali sme sa na oblohu. Z ničoho nič padla hviezda. – Prial si  si  niečo?- vykríkla som len čo padla hviezda. – Nie všetko čo som chcel, už mam. – Pozrel sa na mňa a ja som nechápala ako to mysli takto sa na mňa ešte hodnú chvíľu pozeral. Po chvíli som pochopila čo tím myslel začervenala som sa a otočila som rýchlo hlavu do boku a dúfala som, že to nevidel. Ale on to vydeľ tiež sa otočil a usmial sa.