1. časť - Cesta na konkurz
Som Sorina dcéra. Áno dobre ste poculi je to tak. Chcela by som byť aktobatkou na hrazde, ako bola aj mama predtím, než mala mňa. Vtedy s tím na chvílu prestala. Potom keď som trochu podrástla som s ňou vystupovala na trampolíne a pár krát na hrazde. To bolo predtím než, než sa jej stala ta nehoda. Vtedy som bola s ňou. Spominam si na ten okamňik iba hmlisto. Bola noc a mama ma drzala za ruku potom sme zastali a čakali sme nato dokedy prejdu auta. Ja som sa mame vyšmikla pretoze som na druhej strane zbadala strýka Leona* a rozbehla som sa za ním. Vtedy akurát išlo auto a zrazilo by ma nebyť mami ona ma totiž odhodila ma preč. Namiesto mňa zrazilo auto ju. Vtedy sa otec** zrutil a povedal ze sa o mňa nebude starať. Vrajžr by to bez mamy nedokázal. Tak sa ma ujal stryko Leon a ob d svojich osmich narodenin*** žijem u neho. Za otcom chodím kazdy deň a keď neprídem ja príde on. Som celkom rada, že žijem u strýka pretože ma cvíčí**** a ja si to velmi vážim. Pre môj velky sen stať sa novou Kaleido star! Teraz mam 13 rokov a preto som sa rozhodla, že pôjdem na konkurz do Kaleigo stage. Chcem sa tam poctivo dostať! A len dúfam, že si ostatný nebudú myslieť, že mam protekciu pretože som Sorina dcéra. Už sa teším na stretnuťie s Rosettou terajšov Kaleido star. Ale budem musieť byť ovela lepšia, aby som ju nahradila a preto už od piatich rokou poctivo cvičím! Ja verím v to, že ma prímu a budem najlepšia s nováčikov!
*Tak ho volam pretože keď k nam prvi krat prišiel nevedela som ako ho mam oslovovat tak som povedala „strýko Leon“ a jemu sa to zapačilo tak ho tak volam
**Mojim otcom je Ken
***Stalo sa to akurát na moje narodeniny
**** Je to ako ho ja nazývam môj osobný trenér