2. Možno si zapraješ...
25. 5. 2008
Raphael
Prebrala sa. Pretrela si oči. Nemohla uveriť tomu čo sa včera stalo. "Nebol to len sen?" Pomyslela si. Zišla dole. Hladala knihu. Nikde ju nenašla. -Bol to len sen.- Vzdychla si a hodila sa na stoličku. Zotrela si z čela pot. "No dobre" Povedala si v duchu a postavila sa. Odlahlo jej s toho že to bol len sen. Pripravila sa do školy. Pršalo. Obrie kvapky jej stekali po tvári. -Hm...Keby tak nepršalo.- Povedala si ticho a kráčala dalej. -Stačí si priať...- Ozvalo sa v jej hlave. "Čo, čo to bolo?" Zastala a neveriacky sa obzerala. Potriasla hlavou na náznak nie a išla dalej. -Ja nie som len predstava...- Zastala. Zríchlil sa jej dych. "Nebol to sen..." Zakričala. -Nekrič. Môžu ťa začuť ostatný. Nezabúdaj stačí ma zavolať a...- Potom hlas stíchol. Bolo počuť len autá a zvuk kvapiek dopadajúcich na zem. Stála pred cestou. Trochu sa striasla a išla ako bez duše dalej. "Naozaj to nebol sen..." Prišla do školy a sadla si do lavice. Rozvalila sa na lavici tak že pripomínala mŕtvolu. Neprítomný pohlad dívajúci sa do neznáma. Nevnímala, až dokedy k nej niekto neprišiel a neprihovoril sa jej. -Ty štetka daj nám prachy.- Povedalo nejaké dievča. Preložila si ruky na prsiach a drsne sa na ňu pozerala. -Drž hubu.- Bola odpoved Raphael a potom sa prevrátila hlavu na druhú stranu. Dievča ju schytilo za vlasy a vytiahlo z lavice. Bola silnejšia ako ona, aj keď to na nej nebolo vidieť. Krátka sukňa a blondavé vlasy. To boli jej charakteristické črty. Raphael sa ju od seba snažila odstrčiť ale nešlo jej to. Dievča ju zaviedlo na wc a tam ju začalo biť. Raphael sa prestala brániť a rozosmiala sa. Dievča sa na chvílku zarazilo, nechápalo to. Ale netrvalo jej dlho pokím ju znova začala biť. -Shyame!- Zakričala. Vonku sa zablysklo. Vypadol prúd. Znovu sa zablysklo. Matné svetlo z vonku osvetlilo ich tváre. Raphael sa znovu bláznivo zasmiala. -Máš čo si chcela.- Dievča nechápalo a zo strachom odstúpilo krok dozadu. Znovu odstúpilo a cúvalo až dotedy dokedy nenarazilo do steny.
Shyame
Ako dym som sa priplížil medzi dievča a Raphael. Pomali som sa sformoval do svojej obviklej podoby. Podoby ktorú som mával ako človek predtím ako...No to teraz nie je podstatné, stačí vedieť to ze som sa sformoval do ludskej podoby. Pristúpil som k Raphael a opýtal som sa: -Čo si praješ?- Potom som sa otočil k dievčaťu a pokračoval. -Obtažuje ťa?- V ruke som si sformoval diabolskú dýku. Zákerne s vražedným pohladom som sa na ňu pozeral. -Ano..- Odpovedala mi a to bol dostačujúci dôvod k tomu aby som pristúpil k dievčine. Dal som jej dýku pod krk. Bola v šoku, ale aj tak sa bránila. Snažila sa vymaniť síce nemala šancu. Čakal som na povel. Žiadny neprichádzal. Znervóznel som. -Bude to?- Zakričal som a prehodil som si dýku do druhej ruky. Tiež som jej ju priložil ku krku a druhu ruku som stiahol dole. Pozeral som sa na Raphael. Striasla sa. -Len...Len urob niečo preto aby ma nechala už na pokoji. Neubližuj jej...- Zamračil som sa. Nechal som zmiznúť dýku a pozrel som sa dievčati do oči. Chytil som jej rukou čelo. Zavrel som oči. Chvílku som tak stal a potom som ju pustil. Striasla sa, pozrela sa na mňa a potom zas na Raphael. Odišla preč ako keby sa nič nestalo. Pozrel som sa znovu na Raphael. Vylúdil som na svojej tvári náznak úsmevu, zosúkal som nejakú poklonu a zmyzol som preč so slovami: -Zatial...-
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
