3. Raphael znovu v ohrození
21. 8. 2008
Raphael
Zvišok
školi ubehol v celku normálne. Dievčatá čo jej po väčšine robili zle sa
jej vyhíbali a ona bola rada. Konečne jej dajú pokoj pomyslela si a
išla domov. Keď išla domov zastavila si ju partička chalanov. Prelakla
sa. V ich pozadí videla dievčatá. Došlo jej že ich na ňu zavolali oni.
Snažila sa ich obísť ale márne. Naštvane na nich vykríkla: -Čo chcete!?
Nechajte ma na pokoji!- A znoca sa ich pokúsila obísť ale znova sa jej
to nepodarilo. -Kde je ten tvoj ochranca teraz ha?- Odpovedal jej
chlapec čo bol vpredu. Mal až pregélované vlasy a výrazne smrdel
voňavkou. Zaškerila sa. -Vždy tam kde som ja...- Chlapec sa pobavene
poobzeral. -Ale teraz tu nieje...- Raphael sa vystrela a pohŕdavo sa na
neho pozrela. -Shyame! Prosím poď sem potrebujem ťa.- Chlapec sa
zasmial. -No jasné vedieš nás za nos aby sme sa báli že? Chalani na ňu!
Dáme jej riadnu priúčku!- Raphael cúvala no bolo neskoro vrhla sa na ňu
partička chlapcou a začali ju mlátiť. V tom obloha znova potemnela a
spustil sa dážď. Po ulici prišiel chlapec...
Shyame
Znova
ma zavolala. Prišiel som pomali k nej a všimol som si že je na zemi.
"Zase..." Pomyslel som si a odhodil som z nej všetkych chlapcov.
Pomohol som jej vstať. -Nejako často sa dostávaš do problémov.- Chalani
si ma prezreli a dievčata zatial ušli. Pousmial som sa. -No ktorí si to
chce rozdať?- Čakal som. Najprv ušiel jeden, potom druhy, potom tretí
a tak to išlo dalej až dokedy nezostal posledný. -Zbabelci!- Zakričal.
-Ja si to s tebou rozdám. Si síce staršý ale určite si neni až taky
silny.- Diabolsky som sa usmial. -No dobre uvidíme.- Nechal som ho nech
na mňa zaútočí. No len čo to urobil chytíl som ho za ruku spravil s ním
otočku a hodil som ho do steny. -Hups to bola asi náhoda.- Povedal som
z pohŕdaním v hlase. Chlapec sa pozviechal a znova zaútočil. Chytil som
ho jednou rukou a odhodil zasa do steny. -Byť tebou s tím prestanem a
Raphael už nechám na pokoji...- Chlapec sa pozviechal. Bol od krvy.
Asi som nebol až taký jemný ako som chcel. Zasmial som sa. -No?-
Chlapec odkríval pomali preč. Pozrel som sa na doráňanú Raphael.
Dokonca mi jej až bolo lúto keď som ju takto vydel. Určite to nebolo
prvý krát čo ju takto doriadily. Pristúpil som bližšie k nej. -Raffi?
Nieje ti nič?- Pousmial som sa na ňu. Letmo sa pousmiala a znova si
utrela krv čo jej tiekla z úst. -Nie nieje mi nič. Vďaka tebe.- Trochu
sa zapotácala a ja som mal divné nutkanie ju chytiť a aj som to urobil.
Neviem prečo ale urobil som to. Neviem čo sa so mnou stalo. Vo väčšine
prípadoch by som ju nechal spadnúť, ale teraz nie. Keď som ju videl
prvý raz bolo to z opovrhnovaním. Dúfal som ze rychlo zomrie a ja budem
volný. Konečne volný. Bola to moja 10 obäť. Stačilo aby umrela. Ale teraz zrazu sa vo mne niečo zlomilo a ja som o ňu mal
starosť. Bál som sa o ňu. Nechcel som aby umrela, proste som si to
neprial. Bol som odhodlaný chrániť ju. Stále ju chrániť aj bez toho že
by ma zavolala a spôsobila si tým dalšie roky utrpenia. Už teraz mala
na konte dve privolania, čo znamená že bude musieť slúžiť dvom luďom.
Zobral som ju na ruky a niesom som ju domov. Usmiala sa na mňa. Pozrel
som sa jej do oči. Boli nádherne. Striasom som sa a snažil som sa
myslieť na iné veci, no aj tak to nešlo nevidržal som to a znova som sa
na ňu musel pozrieť. Bola taká nádherná. Priniesom som ju až domov a
položil na postel. Po chvílke zaspala. Sadol som si pri postel na zem a
strážil.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
