Deň ubieha tak pomali ked Shyame nieje so mňou. Kto vie kedy sa len vráti. Prechádzala sa netrpezlivo po izbe, ani nie rýchlo a ani nie pomali. No, ani pohladom nezavadila o papierik na stole. Pepierik na ktorom boli pre Shyameho velmi významné slová. -Shyameee!- Rozkryčala sa a začala behať z jednej izby do druhej. -Kde do šlaka trčíš?!- Keď pár krát prebehla celý dom, hodila sa na postel aby si vydýchla. -A to sa nazývaš mojim démonom? Nestačil si ani do obývačky...- Dopovedala a v tom momente na chvílku stratila vedomie.  O niekoľko hodín keď sa prebrala a pomali otvorila oči jej zistila že okolo nej je dym. Pomali vstala. -Shyame...- Zakašlala. -Kde si zalezený zrovna keď ťa potrebujem?- Pridržala sa stola na ktorom bol ten odkaz no v tom momente mu vobec nevenovala pozornosť. -Shyame!- Povedala zachrýpnuto a vtedy by padla keby ju zrovna niečo nechytilo, teda skor niekto. -Shyame?- Pozrela sa na postavu lenže to nebol Shyame, bol to niekto úplne iný. Lenže kto? -Ja som Light.- Usmial sa na nu a ona zamávala rukami aby sa vyšvihla hore, no akurát co len zhodila papierik zo stola. -Mali by sme ísť.- Povedal a vtom momente ma začal tahať von. Shyama. Mala chuť sa rozplakať, ale ovládla sa. Práve ma vytiahol z môjho horiaceho domu nejaký chlapec ktorý sa hrá na záchrancu. Nie, že by to nestačilo že tu teraz Shyama nie je ešte sa mi tu zapletie aj nejaký cudzinec ktorí sa hrá na hrdinu. Ako nie že by nebol pohladný. Pekný je dosť ale niečo sa mi na ňom nepáči...


Dúfam ze si Raffi prečítala tú spravu. Niesom tím síce moc nadšený že zrovna teraz musím byť tu, ale aspoň si to v hlave všetko zrovnám. Hádam sa jej zatial nič nestane. Nech sa jej nepokúšajú tie decká zas ublížiť,či sa len k nej priblížiť! Eh, bodaj by som toho zradcu našiel čo najiskôr. Keby som aspoň mal nejakú stopu, no okrem výpovedí hŕstky démonov nemám nič. Prečo museli povolať zrovna mňa? Som snáď niekto výnimočný? Som len obyčajný démon ako ostatný. Prešiel som po dlhej chodbe osvetlenej len pár faklami a otvoril som tažšké, vŕzgajúce dvere. -Pane?- Povedal som potichu a zavrel som dvere. -Shyame, dal som si ťa zavolať pretože, už viem kto to bol.- Spozornel som a pozdvihol som k nemu pohlad. -Kto, kto sa opovážil?- Pokúšal som sa byť pokludný, ale niečo mi hovorilo že ta odpoveď nebude vôbec dobrá. -Bol to Kiran...- Vtom momente ako keby ma niečo prebodlo a viac som nepočúval. -Kiran...Ste si istý?- Podišiel som bližšie. -Naprosto.- Odpovedal. -Ja viem že to bol tvoj učeň, ale nič sa nedá robiť Shyame, len ty mi ho môžeš priviezť. A chcem ho živého.- Vedel som čo to preneho znamená ak ho privediem. Nečakala by ho len temnota ale aj...Eh... Odstúpil som ku dverám. -Ako si želáte pane.- Odišiel som do svojej izby, teda ak sa tá miestnosť dala nazvať izbou. Ale ešte predtím navštívim Raffi.