7. V zóne ohrozenia, alebo Shyameho sialený nápad
31. 12. 2008
Raphael
Položil ju na zem a zabalil do deky ktorú dostal od požiarnikov. Neveriacky sa dívala na dom a ešte stále nemomhla uveriť tomu že horí. Kde teraz strávin noc? Keby tu tak bol Shame. Kde len trčíš? Pokrútila hlavou a vstala. -Je ti dobre?- Spítal sa ten neznámi chlapec ktorí ju zachranil. Prikývla a pritiahla si k sebe deku ešte tuhšie. -Ako sa vlastne voláš?- Odvrátila pohlad a dívala sa do zeme. -Raphael.- Povedala ticho. -Takže, Raphael, rád ťa poznávam. No, ja už pomali pôjdem. Uvidíme sa neskôr.- Pristúpil k nej a na rozlúčenie jej dal velký bozk na líce. Light. Začervenala sa. Je divný, no myslím že je fajn. Je to prvý človek okrem Shyameho a mojej opatrovkine ktorý ma neignoruje a nesnaží sa ma zabiť. Možno sa to už konečne obracia k lepšiemu, možno. Z premýšlania ju vytrhol požiarnik ktorí jej prišiel oznámiť že požiar je už uhasený a opítal sa jej že či bude mať kde spať. Odpovedala mu že to nejako vyrieši. No lenže ako?
Shyame
Ako vidím zjavil som sa práve vhod. Už z dialky som videl Raphael, ale čo to? S kím to tam je? Skryl som sa ta jeden strom v pozadí a sledoval ich. Môjmu bystrému zraku nič len tak neunikne. Ale čo to? Zostril som zrak aby som lepšie videl a čo nevidím ten malí výrastok pobozkal na líce moju Raffi! Moju malú ubohu Raffi. Ah jo... Sakra! A ona mu to dovolila. Ah jo a ja som si už myslel že má rada mňa. No nič budem sa s tím musieť zmieriť. Hm..On odchádza, žeby predca len ho vyhnala? Eh nemohol som račej použiť démoní sluch aby som ich počul? Som to ale hlupák. No nič to idem ja za ňou. Vyšiel som zo svojho úkritu a nebadane som prešiel za Raphael tak ticho ako sa len dalo. -Ehm..Neruším?- Dievča sa prelaknuto otočilo a chvílku len tak pozeralo na mňa a potom sa rozkričalo a zahnalo sa pästou. Našťastie som sa uhol. -Ty...Ty...Prečo si ma opustil prečo? Prečo si tu nebol keď som ťa potrebovala?- Búchalo do mna tými jej malími pästičkami a ja som sa rozhodol, že račej budem len ticho stáť. Po chvílke prestalo a rozplakalo sa. Objal som ju a pohladkal po vlasoch. -Tššš....To bude dobre Raffinka, už som tu.- Ja som jej povedal Raffinka? No nič už, stalo sa. Po tej vete sa mierne ukludnila a tiež ma objala. -Už neodídeš, však že?- Povedala ticho a hladala svojimi zaslzeními očami odpoveď v tích mojich. Bol som trochu v rozpakoch no snažil som sa to zakriť. -Ty si nedostala môj odkaz?- Pozrel som sa jej na ruky a hladal náramok. -Aky odkaz?- Odpovedala a neprestávala ma hypnotizovať pohladom, takže som radšej odvrátil zrak. -Ten čo som ti poslal, aj s tím náramkom...- Začudovala sa a chvíllku len tak hladela na mna pokím odpovedala. -Juuu, ty si mi kupil náramok? - Zarazilo ma trochu to ze nechcela vedieť čo bolo na odkaze ale nuž čo, ženy... -Ano...Ty nechceš viedieť čo bolo na tom odkaze?- Zabalil som ju znova do deky ktorá jej stihla padnúť keď ma bila a znovu som ju objal. -Ano, chcem.- Vydíchol som si. Bolo lahšie jej to napísať ako jej to povedať. -No, vieš, vybrali ma aby som našiel jedného utečeného demona. Volá sa Kiran. Neviem prečo vybrali zrovna mňa ale asi si mysleli že ho poznám najlepšie...Bol to môj učeň...Vieš keď príde duša do démonieho sídla, tak ako aj ja predtím, tak jej vyberú učitela ktorí ju rok zaučuje démonským schopnostiam...Takže istý čas sa o teba nebudem môcť starať, ale keď ma zavoláš, tak ja prídem. Neviem síce koľko mi to potrvá ale zaručene prídem. Nemaj strach.- Šlo to zo mňa ako z chlpatej dekya čím viac som hovoril tím viac na nej bolo vidieť, že by bola radšej keby som to nehovoril. Muselo to byť preňu ťažké. Pritisla sa ku mne ešte viac. -Raffi? Kde budeš dneska spať?- Opítal som sa po hodnej chvíli čo sme tak stáli. -Ja neviem.- Odpovedala. Zobral som ju na ruky. -To čo teraz urobím by som 100% robiť nemal takže keď tam budeme budeš musieť byť úplne ticho a keby ťa náhodou niekto objavil vyhovor sa že si tam nová a že ja som tvoj učitel, nebudú to preverovať.- Chytila sa ma okolo krku a spýtavo sa na mňa pozrela. Prikívol som a ona vyvalila oči. Zaškeril som sa. -Nemaj strach.- Ano, iste ste už aj uhádli čo som urobil. Zobral som ju priamo medzi démonov. Priamo do centra ich bytia. Nuž, ale však čo aj ona tam bude o chvílku patriť. Opatrne som ju položil na zem. -Budeš spať na posteli.- Prešla pohladom na izbe a ja som dokonca začal byť trochu nervózny. -A čo ty?- Opítala sa. -Nemaj strach, nebude mi vadiť spať na zemi.- Pokúsila sa znovu namietnuť no zastavil som ju práve včas. -A nezabúdaj, hlavne nerob velký hluk.-
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář