1. čakanie na dúhu
Jemný úsmev jej prebehol po tvari. Chcelo sa jej spať, ale vedela, že keby teraz zaspala, prepásla by ten moment. Chcela vydieť nočnú dúhu aj keby ju to malo stát všetok spánok. No niekdo tu ešte chýbal. Presnejšie to bol on. Ako už stara povera hovorila: " Keď sa dvaja majú radi a viznajú si v ten moment lásku, ostanú spolu navždy!" Posadila sa na kraj útesu a stále čakala. Z dialky začula nejaky zvuk. Niekto sa za ňou ponáhlal. Zas meškal, ako vždy. - Meškáš!- Povedala, no nespúšťala oči s mesiaca. Pokračovala: -Dnes je tak krásne, dokonca aj mesiac je v splne!- usmiala sa a prehrabla si rukou dlhé, hnedé vlasi. - Prepáč, nechcel som...Veď vieš...- Posadil sa k nej. - No dobre, ale celý život ťa čakať nebudem...- Chytila ho za ruku a pozrela sa mu do očí - Chápeš?- Vzdychol si -No dobre- Prehodil jej ruku cez rameno. Túžobne sa zahladela na hviezdy. Boli krásne, žiarivé, akoby čakali len na tento okamžik. Položila si hlavu na jeho rameno. -Hviezdy akoby žiarili len pre nás.- Natiahla ruku k nebu - Možno ano....- Privinul si je bližšie k sebe - Zachvílku to začne- Povedala a pobozkala ho tak, že sa až zvalila naňho. Keď si uvedomila čo vlastne robí, zliezla z neho a znova sa posadila. - Prepáč nechcela som.- Tiež sa posadil. - To nevadí, bolo to prijemné- Usmial sa a pozrel sa na mesiac. Tiež sa pozrela na mesiac a povedala: -Už sa ták teším!- Znova ho chytila za ruku. - Som rada, že tu môžem byť s tebou!- Zvuky divokej zveri v dialke ustali a v lese panoval ešte väčší pokoj. Zavanul jemny vetrík a na oblohe sa konečne ziavila nočná dúha. Usmiala sa, pobozkala ho a zo srdca povedala - Ľúbim ťa!- Objal ju a odpovedal: - Aj ja teba!- Usmiala sa a natiahla ruku k nebu - Nádherné!- Pozrela sa naňho a usmiala sa. Mala niečo za lubom. - Hovoril si, že sa ti to páčilo, že?- Pobozkala ho a znova sa naňho zvalila, no hneď nato z neho zliezla a lahla si priňho. Chcel ju v tom zastaviť, no nezmohol sa na slovo. Tak len sledoval čo sa deje. Po chvílke prehovoril.- Nemusela si zliesť- Začervenala sa, dala si ruku cez čelo a zadívala sa na oblohu. Nechcela odpovedať a narušiť tú kásnu atmosféru.