Zobudila sa. Keď si uvedomila, že na čom teda na kom leží hned sa posadila. -Prepáč nechcela som...- Posadil sa a ponatahoval sa už bol riadne stuhnuty. -To nevadi...- Postavila sa - No takže včerajšok bol nádherny, ale ja sa už budem musieť vrátiť domou lebo už budú mať o mňa strach. Tiež sa postavil - Nie neboj sa nebudú! Len ešte tu chvílku ostaň....- Natiahla sa a povedala - No a prečo nejdeš so mnou?- Zarazila sa kuď si uvedomila čo povedala a začervenala sa. - No keď chces...-  Chyťila ho za ruku a ťahala ho do lesa. - Neboj sa nieje to daleko....-  Vyliezlana jeden strom v lese. - No poď hore!- Vyliezol začudovane za ňou a čakal čo sa bude diať. - Takže teraz to len naisť...- Preskoči na iný strom - Ták tu to je!- Viatiahla klúč a skočila zo stromu. On pravdaže zoskočil taktiež zo stromu. -Takže teraz musime ísť k jazeru...- Chytila ho za ruku a predierala sa cez hustí porast. Zastala pred velkym bielym domom -Tak! Sme tu!- Odomkla dvere a vošla dnu -Som doma!!- Zakričala, no nikto jej neodpovedal. Vošiel dnu a sledoval čo sa bude diať -Hm to je čudne vždy tu aspoň jeden je- Sadla si cela smutná na stoličku. - Možno, že  ťa išli hladať!- Pozrela sa na neho - Nie, nie ja som im povedala, že prídem až ráno.- Oprel sa o stenu. Pozrela sa na neho a povedala. -Možno sa im niečo stalo.- Začudovane sa na ňu pozrel. - Neplaš!- Vtom do miestnosti prišla stara žena - To si ti dcérenka? A kdo je to tu s tebou?-  Postavila sa a podisla k nej bližšie. -Ano som to ja mami.- Pristúpil k nej. - A toto je Yuiichi!...môj priatel. Drgla ho aby to potvrdil. Chvílku mu trvalo pokím na to prišiel. - Ano, madam ja som Yuiichi- Stara pani si ho prezrela a povedala: - Nevolaj ma madam, som Samara.- Podala mu ruku. On jej ňou potriasol a povedal: - Dobre, Samara.-