Keď sa zvítali zaviedla ho do hostovskej izby. - Prosím, posaď sa.- Usmiala sa a ukázala na postel. - Ďakujem.- Sadol si na postel a usmial sa na ňu. Posadila sa pri neho a chytila ho za ruku. - Prepáč, že som povedala, že si môj priatel...- Usmial sa - Mne to nevadí...Veď istým  som tvoj priatel.- Pobozkal ju. - Noták Suirin usmej sa!- Usmiala sa a postavila sa- Cíť sa tu ako doma! Ták, ja teraz  pôjdem! keby niečo tak som v svojej izbe, ktorá je hneď vedla tvojej.- Vyšla z izby a hneď nato vošla do svojej. " No pekne!" Ona si odíde a mňa tu nechá samého!" Postavil sa a prezeral si miestnosť. Bola biela dost priestrana nato, aby tam mohlo prespať aj viac ľudí. Zatial čo ona sa natiahla na postel a plánovala si čo bude robiť, ako pôjde ochvílu spraviť obed a potom sa pôjde prejisť...Než si to stačila uvedomiť zaspala. Keď si doprezeral izbu rozhodol sa, že ju pojde pozrieť a tiež preskuma jej izbu. Zaklopal akeď mu nikto neodpovedal, rozhodol sa, že potichu vojde dnu. Vošiel a hned mu padol pohlad na spiacu postavičku na posteli. Pristupil bližšie a bližšie až už stál pri jej posteli. Sadol si pri postel a sledoval ako spí. Po chvílke sledovania sa postavil a zohol sa nad ňu. Pobozkal ju.  Zobudila sa. -Čo jéé?-  Vystrel sa a odstúpil, aby mohla vstať. Posadila sa a pretrela si oči. - Ale nič...- Vstala a poobzerala sa okolo.  - Ako dlho som spala?- Prešla k dverám. - Približne pol hodinu.- Podišiel k nej. - Dobre. Idem pripraviť obed.- Vyšla s izby a prešla do kuchyni. Nasledoval ju.