Rozbehli sa ako o závod. Bežali do mesta. Ten kto tam bude prví platí ubytovanie. Nevadilo jej že by mala platiť ale túžba byť prvá bola silnejšia a tak keď boli ale v 3/4 cesty ho predbehla a vbehla do mesta prva. Akurát sa stmievalo a ona vošla do mesta posledná. Za ňou dvaja muži zavreli bránu. Zostala ako obarena a snažila sa ich presvečiť že jej priatel je ešte za bránou nech ho pustia ale márne. Rozhodla sa teda že sa ubytuje a zajtra ho pohlada. Zatial chlapec dobehol k bráne a keď videl že je zavreta tak zosmutnel. Vrátil sa nazad do lesa. Spravil si postel z lístia a založil si ohen trením kamienkou o seba. keď nanosil dosť dreva tak si lahol. Trápilo ho že nieje s ňou. Ona si zatial prenajala izbu a sadla si tam na parapetu. Sledovala mesiaz z okna a tajne dúfala že sa naň tiež díva. Díval sa. Skoro celú noc nemohla spať a tak stále sledovala hviezdy. Pripomínali jej ho. Jeho oči, jeho ústa, jeho tvár. Ráno už nedočkavá stala pred bránou a čakala pokím otvoria bránu. Keď ju konečne otvorili vybehla von a bežala do lesa aby ho našla. Nemusela vežať ďaleko lebo stál len kúsok od brany. Skočila poňom a objala ho. Chytil ju. -Chýbal si mi.- Vykrikla. -Aj ty mne.- Povedal a usmial sa na ňu. Pustila ho. -Poď pojdeme zas na cestu ale teraz už žiadne závody inač sa zas takto rozdelíme.- Povedalo dievča a chytilo ho za ruku. Tahalo ho cez mesto a bežali celú cestu až na trh kde si kúpili potrebné jedlo, veci na táborenie a iné drobnosti a rozbehli sa z batohmi na chrptoch von. Zastali aby si trochu odpocinuli. Čierny les naháňal hrôzu, ale ani dievča a ani chlapec sa nebali.