-Prečo práve čokoláda?- Opítala sa ma Suriie dívajúc sa na dlážku plnú tekutej čokolády. -Neviem proste čokoláda. Bolo to spontálne.- Vyliala som na zem vodu s kíbla a zohla som sa s hubkou v ruke. -A čo ste tu vlastne robili? No rak Niori odpovedz.- Usmiala som sa a začala som utierat podlahu. Šlo to velmi ťažko. -No šmýklali sme sa a oblizovali sme čokoládu a valali sa v nej....-Dalej som už račej mlčala lebo inač by bolo prehnane vela otázok. -Ale Niori...to nieje celé priznaj sa co si s Rukim robila...no ták! Nevrav že ste len tak na dlážku vykidali čokoládu a šmýkali sa. Toto sa na teba nehodí...- Pozrela sa na mňa a obehla okolo aby sa mohla pridať s čistením podlahy na druhej strane. Neodpovedala som jej. Mala som jej snáď povedať že sme sa spolu viedli zápas namiesto v bahne v čokoláde? Tak to teda nie. Račej by som to umyla sama. Ale bola to zábava. Vyhrala som! Jaké super to bolo, musíme niekedy zopakvať, ale niekde vonku račej. Zasmiala som sa a Suriie sa na mňa pozrela pohladom: Šibe ti? Prestala som sa račej smiať a pokúsila som sa zotrieť dalšiu časť čokolády. Toto bude trvať ešte dlho. Prebehla som s kíblom do kúpelky a nabrala som dalšiu vodu. Potom som si este umyla hubku a šla zas do obívačky. Položila som vodu na zem a sadla som si zas na nohy pred mláku čokolády. Zotriet a oplachnuť, zotrieť a opláchnuť... Už mi to pomali začínalo liezť na mozog. Pusťila som si hudbu. Nejaký pekny jrock. Začala som kývať hlavou z predu dozadu až mi len tak lietali vlasy. -Hééj Niori! Pracuj...toto neni žúrka! Už si si užila dosť. Buď rada že niesom sviňa a pomáham ti. Všetko si to urobila sama s Rukim. Mal ti pomáhať on.- Kričala na mňa. Račej som sa teda ukludnila a zotrela další velký kus čokolády. Ešte že som bývala na byte zo Suriie a nie s niekím iným. Všetci ostatný by sa na mňa vykašlali a ešte by ma aj vyhodili s bytu. Vzdychla som si a umývala dlážku. Naštastie nám to spolu šlo rýchlo. -Opováž to zopakovať!- Dodala ešte k tomu a ja som sa cítila tak že za chvílku mi rupne. -Neboj nezopakujeme to...a ak ano tak vonku.- Usmiala som sa. Ešte že som mala to cd-čko v prehrávači. Urobila som že hrám na neviditelnej gitare. Suriie sa zasmiala a hodila po mne hubku. -Neblbní!-Zakričala som, no ale aj ja som jej ju po nej hodila a tak sme sa ohadzovali čokoládovou hubkou. -No tak dosť dosť...- Povedala po chvíli a znova začala zotierať dlážku. Račej som sa pridala. Pohmkávala som si pesničku a zotierala čokoládu v rôznych znakoch. Raz do srdiečka potom zas do špiráli niekolko krát som nakreslila do čokolády znak pre Ai(lasku). Bola som štastná. Nevedela som prečo ale bola som štastna. -Ruki sa konečne prejavil...-Povedala som potichu tak, že som ledva prekričala hlučnú pesničku. Prestala zotierať a pozrela sa udivene na mňa. -A čo povedal?- Povedala vyplašene. Vtej dobe som ešte nevedela ze Rukiho tajne miluje a nechce mi to povedať len preto lebo aj ja mam rada jeho a on mňa. -No povedal že ma miluje a chce byť so mnou navždy...- Začervenala som sa a nakreslila som do čokolády srdiečko ktoré sa po chvílke stieklo dokopi a po nom už nezostal ani náznak. -Aky je zlatý.- Povedala a nedala najavo to že je smutná a račej znovu zotierala. -Ták! A mame to.-Povedala som po chvílke. -Nie nie Niori ešte máš pracičku, umyješ ešte celú izbu saponátom! Inač sa tu budeme lepiť ako muchy.- Zhačila som sa no nakoniec som vstala vyliala vodu s kíbla do vane a nabrala čistu do ktorej som naliala trochu saponátu. zobrala som mop namočila som ho a začala som s ním tancovať dokolečka po miestnosti. Suriie postávala na prahu dverí a smiala sa na mojom tančeku. Nevnímala som ju. Keď som doumývala dlážku hlava sa mi už riadne točila. Chodila som ako nejaký opilec. Raz sem inokedy zas tam. Keby ma tak vydí Ruki, kto vie čo by si pomyslel. Hm...Tak to teda neviem asi by sa zasmial. Ruki! On povedal že mi zavola a ja som nechala mobil hore v izbe! Sákra. Bežala som hore do izby a otočku som otočila len jedním velím narazom do steny. Nevitočila som to. Bola som taká zadýchaná, ale stihla som to akutát mi zvonil mobil. -Ruki?- Povedala som do telefonu a potom som dala račej reproduktor a odtiahla mobil od seba aby som sa mohla vydýchať. -Ano Niori som to ja....ako si to len vedela?- Zasmial sa, tím jeho tipickím nádherním pohodovým smiechom pri ktorom by zmäkla aj ta najhustejšia baba. -No povedzme...povedal si že mi zavolaš? A tiež mam klipko...- Tiež som sa zasmiala. -Ah Ruki...- Vzdychla som si a potom som zas pokračovala vo veťe, -Kedy prídeš? chybaš mi...- Povedala som smutným hláskom. -Ale veď len pred dvoma hodinami som odišiel...To ti až tak chýbam?- Chvílka ticha. -Ano moc mi chybaš...!- Prechádzala som sa po izbe lebo som nedokázala sedieť na mieste. -No však teda príc ty. Síce teraz budeme mať skúšku kapeli, ale ty nas tu len rozveselíš jak ťa poznám. Predvedieš nejaký tvoj tanček a všetci sa tu ušúlame k smrti.- Znova sa zasmial. Milovala som ten jeho smiech, pri ňom sa nedalo plakať. -Haha...-Povedala som sarkasticky. -Už ma vidíš ako tancujem...- Povedala som stále zo sarkazmom v tóne. -Ale no ták, neber si to tak Nioriichinka veď vieš že ta všetci zbožnujeme. Že chalani?!- Zasmial sa a ja som počula ako ostatný za ním zakričali -Zbožnujeme ťa Niori!- Potom zas prehovoril on: -No vidíš! Máme ťa radi, ale neboj ja najviac...no príď! S tebou je tu vždy sranda.- Prosil a to sa proste nedalo odmietnuť. Ten jeho hlas dostal každého. Raz bude slávny spevák, povedala som si v duchu. -No dobre teda prídem, ale najprv sa prezlečiem a umyjem. Som celá od čokolády...- Povedala som dívajúc sa z okna. -To ešte odtedy? Ale však nemusíš ja to olížem...- Znovu sa zasmial. Bol taká kopa pohodového veselého chalana. A tie jeho nádherné oči, roztápala som sa pri pomyslení na neho. -No určite, račej nie. Však vydržte osprchujem sa prezlečiem a pribehnem ako keby ma nahánali.- Sadla som si na postel a prehodila som nohu cez nohu. -No zaujímave...no dobre hlavne si pohni...- Lahla som si z nohami zohnutími za postelou. -Heh, hlavne žiadne prestavy dobre? No tak teda cawko mojko...- Povedala som a chystala som sa zložiť, no skor ako som tak urobila mi ešte povedal: -Neboj, nebudem...teda no možno len tak maličko no awoj...a pohni si...- Zložila som a šla som do kúpelky a hneď do sprchy. Kvapky letnej vody stekali po mojej tvári. Bol to úžasní pocit, no ešte úžasnejšie bolo pomyslenie, že zachílku prídem k Rukimu. -Ruki...- Povedala som si ticho a umývala som si zo seba čokoládu. Po sprche som sa obliekla mierne vysušila vlasy a prečesala do rebelského účesu. Ešte riasenka na oči, ceruzka, troška lesku a môžem ísť. Povedala som si pozerajúc na moje mokré vlasy. No čo už, povedala som sa sledujúc svoje vlasy v zrkadle. Oni to prežijú. Vybehla som von, prebehla som pár blokou a zazvonila som u Rukiho. Pokím mi otvorili tak som sa dívala na hviezdy. Boli nádherné, tak ako vtedy keď som sa prvý krát stretla s Rukim. Bolo to v takomto období, v lete. Išla som po ceste v parku a Ruki sa akurát vracal domov. Náhodou sa mi pošmyklo na bahne, no ano v tích topánkach co som v tedy mala, s rovnou podrážkou, sa mi šmýkalo všade a spadla som priamo do Rukiho náručia. To bolo zoznámenie. Už vtedy ma omámil tím jeho smiechom. Predstavil sa mi, a aj ja jemu a potom ma odprevadil pre istotu až domov. Vraj aby som sa zas niekde nešmykla. Prešla som dnu a prehrabla som si vlasy. -Ruki...ahoj...- Povedala som ticho hrajúc sa z vlasmi. -A pusu na privítanie nedostnem?- Povedal a zasmial sa. Potom ma priviedol do garáže kde už mali všetko prichystané. -No vidíš čakali sme na teba. Povedal Ruki a zobral si gitaru. -Ahoj Niori, čaw Niori, no zdar Niori, awojik Niori- Povedali postupne všetci členovia skupiny. Najprv Tom, potom Kaito, potom Danny a potom Shiromi. Boli tak zlatý s tími nástrojmi v ruke. -Ahojte chalani.- Odpovedala som im a sadla som si pred nich na stoličku. Predstavovala som obecenstvo. -Ták chalani teraz to roztočíme!- Povedal Ruki a pohodil hlavou aby sa mu vlasy uložili podla seba. -Raz, dva tri, štyri ideme!- Povedal Danny, ten čo hral na bicie a buchal pri tom o seba paličkami. Potom Ruki mrkol na mňa okom a začal spievať. -Keď voda po okne kvapka a v dialke počuť stony ludských duší.....- Spieval užasne. Ten jeho metálovo rockovy a trochu punkovy song bol super. Vraj ho venoval mne. To bola pocta. Hrali perfektne. Neudržala som sa a dala som sa do tanca, podla hudby. Ruki sa hneď na to usmial, ale neprestal spievať. Ako keby vedel, že to čoskoro urobím a on to hádam aj vedel. Poznal ma už dosť dobre. Však to už bol rok. Tom potom hodil extra punkove zložky na gitare zložene špeciálne pre mňa a Ruki sa k nemu po chvílke pridal, vtedy keď bola časť bez textu. Šlo im to perfektne. Po konci pesnicky som im venovala búrlivy potlesk. -Supéééér chalani len tak daléééj!!!!- Zapískala som a ukázala na ruke rockovy znak. -Fjú, dalo mi to zabrať.- Povedal Tom a zliezol dole s vyrobeného pódia. Vyzeralo ako skutočne, len bolo nižšie. Potom zliezoj aj Ruki a ostatný. -No čo Niori ako sa ti to páčilo?-Opital sa ma Ruki a pristúpil ku mne. -Úplne boží! Ste užasní chalani!- Ozvalo sa zborove: -Ďakujeme!- Od zvyšních štyroch chalanoch. To bolo ešte predtím ako si ma Ruki odtiahol na chodbu. -Ah Ruki...Ty tak úžasne spievaš!- Povedala som s nadšením v hlase a s miernim vzdychom na konci. -A ty úžasne tancuješ. To ako si to pri tej pesničke rozbehla bolo fakt cool! Kde si sa to naučila? Naučíš ma to?- Povedal tichšie a mirne sa červenajúc, ale iba tak že to skoro vobec nebolo vidieť. -Jasné, že ta naučím. No a naučila som sa to už dávnejšie. Vieš chodila som roky na tanečnú.- Bol taký štastný že ma s toho objal tak že ma až zdvihol zo zeme. -Ah Nioriichi-chan! Ja som taký štastný!- Potom ma odviedol von do záhradu kde svietil úžasný mesiac a tam ma chytil za líce, pomali sa ku mne priblížil a pobozkal ma. Zavrela som oči. Bolo to nádherné. Moj prvý bozk. Potom sa na mňa pozeral pohladom: Urobil som niečo špatne? A ja som sa len usmiala na náznak toho že nie. Tiež sa usmial a chytil ma za ruku a šli sme zas do garáže na další nacvik. Chalani zatial popíjali kolu no Shiromi si dával džús. Vraj že kolu nepije. Potom sa vraj nevie sústredit na bass gitaru. A bola by škoda prísť kôli kole o takého dobrého bass gitaristu. Ruki si zobral tiež džús, vraj kolu tiež nepije. Nechutí mu. Zas som si sadla na stoličku a sledovala ako banda chalanov popíja chladené napoje. Usmievala som sa. Keď dopili a položili flaše dali sa zas do cvičenia. Neboli ako normálne skupiny že cvičili raz do roka a to aj jednu pesničku. Boli taký zlatý. Tento raz to bola pohodová pesnička. Taký oddych, ale bola smutná. Privádzala mi pocit melancholie. Ruki to tak skvele spieval. Priam z neho vyžarovala ta neistota a smútok. Pri tejto pesničke sa mi už nechcelo tancovať. Keď dohrali prevládala u mňa smutná nálada, ale Ruki tie mračná smútku rýchlo zahnal slovami: -Netráp sa. Veď budme štastný. Je to len pesnička, ale je pravda že Kaito tú pesničku skladal z vlastných pocitov...- Pousmial sa ale bolo vydieť, že aj on je smutný. No áno pesničky v skupine skladali všetci. Aspoň potom nemali poblémi s hádkami kto ich bude písať. Znova prestávka na obpočinutie. Prišiel ku mne Tom, vymanil ma s prítomnosti Rukiho a priviedol si ma do kúta aby nikto nepočul náš rozhovor. Ruki ho pri tom prebodával pohladom ale nič nepovedal. Nechcel sa hádať. -Niori...ja...- Začal rozprávať Tom. -Ja...nemohla by si sa opítať Suriie či by so mnou nešla von?- Povedal na koniec. Došlo mi už dávnejšie že ju má rád. Vždy ten jeho smutný pohlad keď sme šli okolo. Ale nezdalo by sa mi že by o neho mala moc velký zaujem. Myslím že má rada niekoho iného, ale neviem koho. -No jasné žiaden problém. Opítam sa jej to.- Usmiala som sa a prešla som zas za Rukim. Obsadil mi miesto na stoličke. -Ruki...- Povedala som keď som si všimla že mi sedí na mieste. pozrel sa na mňa a chcel sa postaviť, ale ja som povedala: -To nič chvílku postojím. Kludne seď. Postavila som sa za neho a chytila som ho za rameno. -Hráte úžasne. Možno by som mohla povedať tete nech...-Zastavila som sa v polke vety. -Čo by mohla?- Opital sa zvedavo a pozeral sa na mňa. -Vybaviť vám koncert...- Ledva že som neslintala pri pohlade do tích jeho očí. -To mi hovoríš až teraz?- Postavil sa tak rychlo že sa mi ruky zošmykli z jeho ramien. Pozeral na mňa ako keby som spáchala ten najhorší zločin. -No...ja no...som si teraz spomenula, že mi teta niečo také hovorila...- Pozerala som do zeme a rozmýšlala nad tím, že či som urobila dobre keď som mu to povedala. Určite áno. -No nevadí ale hneď jej zavoláš dobre? Je to naša velká šanca...- Triasol mňou a ja som stále len uhýbala pohladom. -Dobre...- Odpovedala som ticho. Potom ma pustil a išiel si sadnúť na kraj pódia. Vytiahla som z vačku mobil a vytočila tetino číslo. -Prosím...- Ozvalo sa v telefóne. -Teta, to som ja tvoja neter. Mohla by som ťa o niečo poprosiť?- Prechádzala som sa od napätia po miestnosti. -No jasné a čo by si rada...?- Povedala s trochou obavy v hlase. -No, že či by si nemohla vybaviť mojim kamarátom koncert...teda asi iba ako predkapelu viem, že nemôžeš len tak niekomu vybaviť koncert...- Oprela som sa od stresu o stenu. -No dobre maličká, že si to ty tak...Stane sa tak. Povedz im nech sa prichystajú a o dva týždne idú naostro vo vašom meste. A mimo to určíte medzi nimi máš aj frajera, že?- Zarazilo ma to no po chvílke som odpovedala: -No nie ja medzi nimi frajera nemam...- No toto počul Ruki prišiel ku mne, zobral mi mobil a povedal: -Ano pani myslíte si dobre...chodí so mňou a boli ste toho svedkom lebo prave presne odteraz, že?- Opítal sa mňa. -Rukíííí! To mi robiš naschval...ale keď sa tak pitaš bola by som blbá odpovedať nie...- Podal mi mobil so štastným úsmevom na tvári a stal si pri mňa. -Teta no..prepáč mu to...- Povedala som aby som prerušila fádne ticho. -To nevadí...ale tvoj priatel ma pekný zvučný a podmanivý hlas...raz z neho bude spevák...a ten váš vzťah vám prajem...- Pozrela som sa na Rukiho a on kývol hlavou ako na súhlas a potom asi najiskôr rozmýšlal nad tím čo povedala moja teta. -No dakujem teta...a aj ja si myslím, že z neho bude spevák. narodil sa na to. No ahoj teta musím končiť lebo akurát majú skúšku kapely.- Povedala som a chystala som sa zložiť no ešte predtím som počula ako teta povedala: -No zatial teda..- A zložila ešte predomnou. Vrátila som mobil do vačku a oprela sa o bok aby som sa mohla pozerať na Rukiho. -Počul si to?- Povedala som. -Ano počul...- Prešla som zas k stoličke a Ruki išiel za mnou. -Hej chalani mali by sme skúšať! Budeme predohrávať pred jednou kapelou.Máme len dva týždne tak...Do práce!- Potom vyliezol na pódium a zobral si gitaru. Za ním vyliezli aj ostatný a tiež sa nachystali. -No začneme...- Povedal Ruki a začal pomali hrať. Ich tretia pesnička. Viac ich moc nemali. Bol tu dážď, Pred malou chvílou, Odfajk, Keď som ťa spoznal a Dark promise. Od každého jedna. Ale od Rukiho bola najlepšia. Dážď, ešte stále mi znela v hlave. Vždy hrali tri pesničky. Neviem prečo ale Rukiho dážď zaznel vždy. Možno preto lebo som tu bola, ale ja si skor myslím že skor preto lebo sa každému páčila. Bola úžasná. Teda podla mňa určite by sa našli taký ktorím by sa nepáčila. Ruki začal spievať. Jeho hlas vyrušil moje myšlienky a ja som sa sústredila len na hudbu. Bola to Shiromiho dark promise. Taká temná skladba. Shiromi bol asi najtajomnejší s celej skupiny. Skoro nič nehovoril. Dalo by sa povedať, že je tak trocha samotár ale myslím, že keby tu nebol Ruki a ostatný dlho by to nevidržal. Po skladbe sa skončila skúška kapely a po takej malej párty pri ktorej sme zničili skoro celú obívačku ostatny odišli domov a ja som z Rukim ostala sama. -Ruki- Povedala som dívajúc sa do zeme a húpajúc sa na pätách. -Niori...tak sme tu sami...- Zas sa usmieval. Nechápala som to. Ako sa môže stále usmievať? -No ano ale ja za chvílku pôjdem...- Hrala som sa s prstami a nevedela som čo robiť. Nechápala som to, niekedy keď som bola s ním som sa hambila a inokedy nie. -To je škoda...- Prehrabol mi vlasy za uchu. -Ano je...-Sadla som si do gauča a Ruki si sadol pri mňa. Dal mi ruku cez plece. -Čo si ako ticho? Bojíš sa ma?- Zasmial sa a truchu ma potriasol z boka na bok. Pousmiala som sa na neho a pozrela do jeho nežných očí. -Eh nie! Nebojím sa ťa ja len...- Odvrátila som pohlad lebo sa už viac nevydržala do nich viac pozerať. -Nevadi. Veď to je dobre...- Vstal a začal spravávať odpadky z miestnosti. Vstala som mu a pomahala som mu. -Tešíš sa?- Spitala som sa po chvílke a hodila jednu plechovku do koša. -Ano, veľmi.- Sadla som si na gauč a sledovala ako dalej prace bordel. -Už pôjdem za chvílku...- Hodil do koša sáček od chrumiek, pozrel sa na mňa a odpovedal: -No dobre.- Vstala som a šla som von, aj on išiel. Vyprevadil ma až domov a potom sme sa rozlúčili. Týždne plynuli ako voda a termín sa pomali blížil. Každy deň poctivo trénovali aby si ich niekto všimol a ponúkol im zmluvu. Keď nastal deň "D" a my sme už boli v šatni a čakaly pokím ich zavolajú chalani boli riadne napäty. Rozprávala som sa z Rukim. -Ruki, to zvládneš neboj...- Podala som mu pohar z vodou. Napil sa. -No dobre. Keď to vravíš ty tak to zvládneme.- Položil pohár na stôl a potom prišla nejaka žena z bločikom a opítala sa. -Vy ste predskupina?- Pozrela sa pohŕdavo na chalanov a prezerala si ich. -Ano.- Odpovedal Ruki a pristúpil k nej. -Pripravte sa o 5 minút idete na scénu.- Potom čo to povedala zachmúrene odišla preč. Ruki si sadol na stoličku a ja som sa postavila pri neho. -To bude dobre...- Chytila som ho za ruku. Pozrel sa na mňa a potom sa zas placho pozeral dopredu. Po piatich mintach pre nich znova prišla tá istá pani a postrčila ich až na pódium. Dívala som sa zo zákulisia. Ruki sa na mňa pozrel a začal spievať, Odfajk. Tom sa zaškeril na Rukiho pohladom: Musela to byť akurát moja pesnička? Potom čo odehrali polku pesničky a rozhýbali celé obecenstvo prišla ku mne teta a opítala sa ma: -Myslíš že by chceli zahrať aj viac pesničiek?- Trochu som sa lakla, lebo som si nevšimla kedy sa dostala za mňa a tak som sa na ňu chvílku pozerala ako keby sa dívam na smrťku, no potom som povedala: - No jasne určite budú suhlasiť.- Potom trocha odstúpila odomňa a bolo vydieť že je spokojná z odpoveďou. Keď dohrali tak prišli za nami a moja teta ich zas poslala späť. Trocha ich to naplašilo ale išly. Tentoraz sa dohodli na Dáždy. Ruki začal spievať a ako behal po pódiu, tak ako keby tam vždy patril, zamieril ku mne a vytiahol ma na pódium. -Nie!- Zakričala som, ale už bolo neskoro stála som na pódiu. Pozerala sa na mňa obria kopa ľudi čakajúc na to čo urobím. -Ruki...-Povedala som ticho a nadalej som stala ako solný stĺp na pódiu. Ruki ku mne pristúpil chytil ma za ruku a keď bola chvílka bez textu zašepkal mi do ucha: - Neboj. To zvládneš.- Zavrela som oči a dalej som sa iba oddávala slovám pesničky a zvukom hudobných nástrojov. Nevnímala som výkriky davu a ostatné zvuky z okolia. Bola som len ja a chalani. Po dáždy spievali ešte Danniho Pred malou chvílou, Kaitovu Keď som ťa spoznal a Shiromiho Dark Promise. Až po týchto pesničká konečne vystúpila hlavná skupina, ktorú sme my už ale nevnímali lebo sme oddychovali v šatny. Sadla som si pri Rukiho a odpočívala. Zotrela som si pot z čela. Hned potom čo som to urobila pristúpil ku mne Shiromi a odtiahol ma od Rukiho. -Počkaj.- Zakričala som ešte za Rukim keď ma ťahal preč. -No čo je Shiromi? Čo mi chceš povedať o samote, tak aby to nepočuli ostatný?- Oprela som sa o stenu. Shiromi mi pustil ruku, pozral sa do zeme a nejako začal hovoriť. -No Niori vieš....Už to nadalej nemôžem pred tebou tajiť...Ja...- Pomali my začínalo dochádzať čo myslí a čím som si bola istejšia tým viac sa mi vytrácal úsmev z tváre. -Ja ťa milujem Niori...- Keď toto povedal tak som skoro omdlela. Nemohla som tomu uveriť. Shiromi. Ten Shiromi ktorého som tak dobre poznala sa do mňa zamiloval? To nie je možné... -Ale Shiromi...veď ja....Čo ti mám na to povedať?- Prestala som sa opierať o stenu a normálne som sa postavila. Išla som nazad do šatne a nechala som Shiromiho stáť pred stenou. -Prepáč ale mám rada Rukiho...- Povedala som keď som ešte len odchádzala. Keď om vbehla do šatne chalani sa bavili z mojou tetou ohladne nejakej zmluvy, to že to bola nahrávacia zmluva som pochopila až neskor. Ešte som bola rozrušená z toho čo mi povedal Shiromi. Sadla som si pri Rukiho a len letmo sledovala ako sa bavia o zmluve. Nezapájala som sa do rozhovoru, teda až dotedy dokedy ma Ruki nechytil za ruku a nespítal sa ma čo si o tom myslím. Chvílku mi trvalo než my došlo čo sa vlastne píta no potom som odpovedala: -Ehm no je to skvelá príležitosť.- A po odpovedi som sa zas vrátila do môjho prúdu myšlienok ohladne Shiromiho, Rukiho a mňa. Ruki sa na mňa ustarane pozrel, no hneď potom sa vrátil do rozhovoru preberajúceho sa v miestnosti. Potom prišiel Shiromi a sadoli si oproti mne. Díval sa na mňa smutnými očami a len sem-tam sa zapájal do rozhovoru. Kto vie čo si myslel. Nemohla som sa na neho dalej pozerať a tak som sa pozerala na svoju vlastnú ruku v ktorej som zvierala tú Rukiho. Keď dopodpisovali nejaké papiere išli sme domov. Keď sme z Rukim ostali sami spítal sa ma: -Niori, čo ti povedal Shiromi že ťa to tak vzalo?- Chvílku som si dala načas no potom som povedala: -No on povedal že...- Stále som sa pozerala do zeme. Hádam celý ten čas odtedy som sa dívala dole. -Že?- Povedal zvedavo. -No...že ma lúbi.- Chvílku sa odmlčal a potom sa odhodlal len na jedno slovíčko. -Aha.- Dalej sme sa už nerozprávali a išli sme domov. Namiesto toho aby sme boli štastný že sa im to konečne podarilo. Odprevadil ma až domov, dal mi pusu a odišiel. Len tak bez rozlúčky. Vybehla som hore do izby hodila sa len tak na postel a rozmýšlala som až dovtedy dokedy som nezaspala. Zobudila som sa až na obed keď ma Suriie vyhnala z postele a prinútila ma sa umyť a najesť. Po obede som už vyzerala skoro normalne aj keď ten zamyslený vyraz mi ešte ostal. Suriie sa naň nepítala, asi nechcela aby to bolo pre mňa ešte horšie. Sadla som si na pohovku v obívačke a dívala sa na nehybnú obrazovku televízora. Zazvonil zvonček a ja som šla pomali otvoriť. Bola som ako nejaký polozombík. Za dverami stál Ruki. Usmial sa a vošiel dnu. -Ahoj Nioriichinka.- Posadil sa na pohovku a ja som si sadla pri neho. -Ahoj Ruki.- Chytil mi ruku a usmial sa. -To bude dobre neboj...Shiromiho to prejde. Včera sme sa rozprávali. Vravel, že aj tak tušil, že tušil ako zareaguješ. Myslim, že ho to vzalo ale bude vporiadku.- Bola som rozrušená a tak som sa len netmo usmiala. -Dobre som rada...- Vstal a potom vytiahol hore aj mňa. -Poď von.- Povedal a ťahal ma ku dverám. Otvoril. Za dverami stal Tom a trochu ho to asi prekvapilo lebo ešte nezazvonil. -Čo je Tom čo by si rád?- Spítal sa Ruki a spítavo si prezrel Toma. Možno ho napadlo že spolu niečo máme. -No prišiel som za Suriie. Je doma?- Pozrel sa na mňa a čakal na odpoveď. -Ano je doma poď dnu. Zavolám ti ju.- Vybehla som hore a zavolala som Suriie. Asi ju prišiel pozvať na rande. Pomyslela som si škeriac sa na Suriie a ťahajúc ju dole. -No ták poď.- Povedala som a ťahala som ju po schodoch. -Veď počkaj! Ešte si mi ani nepovedala prečo...- Kričala keď som ju ťahala dole. Pritiahla som ju až k dverám kde sa na ňu pozrel Tom zo zatajením dychom. Ruki sa pozrel na mňa a naznačil že by sme mali ísť. Zaškerili sme sa, lebo sme sa nechceli len tak rozosmiať a vyšli sme z domu. -My už ideme. Ahojte!- Pomali sme cúvali dozadu. -Čo kde idete?- Zakričala za nami Suriie no my sme už boli príliš daleko aby sme ju počuli. Prechádzali sme sa po parku. Bolo nádherne. Deň ako stvorený na prechádzku. -Čo mysliš dajú sa dokopy?- Spýtala som sa Rukiho. Zasmial sa. -Jasne však Tomovmu šarmu sa nedá odolať.- Už som sa aj ja zasmiala no potom som zas pokračovala. -Ale ja myslím, že Suriie ma rada teba...- Pousmiala som sa lebo toto mi už až také smiešne nepripadalo. -No, ale ja som si to na nej ešte nevšimol, myslíš?- Bola som si istá že ho má rada, a to viac ako kamaráta. -Ano, som si tým istá.- Sadly sme si na lavičku pod stromom. Dívala som sa na listy vlajúce vo vetre. -Hm...Neboj Tom ju s toho dostane. No ale nemyslime na to. Ešte si mi ani nezagratulovala že sme získali zmluvu, ani odmenu som nedostal.- Nahodil smutný pohlad. On vedel že mu vtedy neodolám. Pobozkala som ho. -Stačí?- Spítala som sa ho. -Hm...Ano, ale ešte so mnou pojdeš na zmrzku.- Vstala som a on sa hneď na to postavil tiež. -No dobre.- Prišli sme k stánku a vypýtali sme si zmrzlinu. Jahodovú a vanilkovú. -Héj, líž poriadne! Však sa ti topí. Počkaj.- Povedal a olízal zadnú stranu mojej zmrzliny. -Hej!- Vykríkla som hneď potom jak to urobil a olízala som aj ja jeho zmrzlinu. -Ták a sme si kvit.- Povedala som a dalej som lízala. Zasmial sa. -No dobre.- Prešli sme znova k jednej z lavičiek a vyliezli sme na ňu. -Ahojte.- Ozvalo sa pred nami. Pozreli sme sa na neznámu osobu. -Ahoj Danny.- Povedal Ruki a ja hneď po ňom. -Ahoj.- Zoskočila som z lavičky, div že mi zmrzlina nespadla. Ruki zoskočil za mnou. -No čo Danny kde ideš?- Spitala som sa a lízla som si zo zmrzliny. -No hladám Toma. Nevideli ste ho? Predchvílkou som vydel Kaita ako sa rozpráva s Yuki. Vraj ho vydel ako ide k tebe.- Pozrel sa na mňa. -Je u nás. Išiel za Suriie ale neruš ich. Myslím že chcú byť sami.- Ruki na súhlas kýval hlavou. -Tak dobre. Idem teda sám. Ahojte!- Išiel preč. -Ahoj!- Zakričali sme spolu z Rukim. Prešla som dokolečka okolo Rukiho. -Poď.- Povedala som Rukimu a išla som dopredu. -Kde ideš?- Opítal sa a dobehol za mnou. -No, ale nikam.- Zasmiala som sa. Pozrel sa neveriacky na mňa a dal si do úst posledný kúsok kornútka. Zaviedla som ho na jeden zo starých dvorov. Bol už riadne schátraly a sochy padnuté na zemy obrastené machom, trávou a brečtanom vyzerali chaoticky, ale zároveň tvorily harmóniu pokoja. Sadla som si na starú lavičku. -No nie je to tu pekné?- Spítala som sa. Sledovala som Rukiho. Sadol si pri mňa. -Ano, je to tu pekné. Ako keby v inom svete.- Povedal a rozhliadal sa po okolí. Perfektne sa z tohto miesta dal sledovať západ slnka. -Za chvílku už pôjdeme.- Povedala som a dalej som pokračovala: -Musíme predsa naše dve hrdličky skontrolovať.- Zasmiali sme sa. -Dobre. Vieš o tom že Yuki s Kaitom spolu chodia, že?- Prehodila som mu ruku cez rameno. -Hm...Ano, viem.- Potom sme mlčky sledovali ako slnko zapadá a Ruki sa mi medzi tím hral s vlasmi. -No poď.- Vstala som nečakane hneď ako slnko zapadlo. Tiež vstal a ponáhlali sme sa ku mne. Vošli sme potichu do domu a rozhliadali sa po miestnostiach. Zastali sme vo dvehách obívačky a sledovali sme ako Suriie sedí na kolenách Toma a bozkávajú sa. Potichu sme sa zasmiali a račej sme zavreli dvere a šli do mojej izby. Keď sme tam boli povedal. -No vidíš, vravel som ti že Tomoumu šarmu neodolá.- Znovu sme sa rozosmiali, ale iba tak aby nás nepočuli dole. Ešte dlho sme sa z Rukim rozprávali než odišiel domov. O niekolko dní sa im začalo skúšanie a nahrávanie v štúdiu. Šlo im to tak lahko, že bola radosť sa na nich pozerať a určite aj s nimi pracovať. Potom vydali cd-čko a stali sa slávnou skupinou. Suriie chodila s Tomom, Kaito chodil s Yuki, Danny a Shiromi sa stali najlepšími priateľmi a ja? Ja ešte stále chodím s Rukim a skvele spolu vychádzame, síce moja konkurencia je vysoká, fanúšičky. Ale však čo, Rukiho sa nikdy nevzdám, a kto mi ho bude chcieť prebrať toho si podám. Nech si ma neželá. No už musím ísť Ruki ma volá tak zatial.