V deň keď ma pohrizol upír som mala akurát oslavovala svoje 15. narodeniny, predtím som netušila, že upíri vôbec eXistujú, neverila som na nich. Čo sa mi stalo osudnim....v tu noc som s kamaratmi žúrovala v parku...však to poznate hlasna hudba, sialeny kamarati...alkohol....keby to vtedy vydela moja mama asi by sa s toho zblaznila....Keď som sa potom vracala chvilku pred polnocou s oslavi omdlela som na chodniku...asi som vtedy moc pila...a potom ked som sa prebrala ocitla som sa v temnom dome...vtom dome na konci mesta o ktorom každy hovoril, že v ňom žije dajaka čudná sekta ludí. Zomkol ma strach. " No možno to nieje pravda, možno su to len babske klebety...." Utešovala som sa...Ležala som na posteli. Všetko ma bolelo hlavne krk. Chytila som sa zaň. Našla som si na ňom pozostatky krvy. " Čo sa vlastne sakra stalo?" Posadila som sa a poobzerala som sa po miestnosti. Bola v nej tma, ale ja som aj tak dobre vydela. Bolo to zvláštne. V jednom s kútov svietili dve velke zelene skoro až mačacie oči. Nalakala som sa. Bol to nejaky človek, vydela som ho až moc zretlene. Díval sa na mňa. -Prečo si ma sem doviedol?- Spitala som sa. Velmi zretelne mi odpovedal. -Lebo si výnimočna. Bola si pre nas hrozbou. Tak som s teba spravil upíra, stala si sa tím čo si mala zničiť!- Pristúpil bližšie. Postavila som sa. - Tak upír hovoriš...? Ty niesi normalny, že? Idem domov...to je des! A ako si myslel to: Mala si nás zničiť? Toto je fakt sialene idem preč....!- Pokrutila som hlavou a išla som preč. No skor ako som sa dostla k dveram stal si pred ne. - Myslim to tak, že si ta kto mal upírov vyviesť s temnoti...niektorí si to prajú niektorí su proti. Ja plním len volu tej strany proti. Preto som ťa mal premeniť na upíra. Najprv som bol proti, ale keď som ťa vydel zmenil som nazor....- " Tak začina to byť stále viac zamotane...račej  vypadnem..." - ...Kedže som s teba spravil upírku si vlastne môj osobny otrok...takže odteraz sme spolu zasnubení- Vylepila som mu. - Niesom niči otrok...a o tom či sme zasnúbeni nerozhoduješ sám...a teraz láskavo ustúp idem domov!- " Uchil!" Ani sa nepohol. - Tak ty sa neuhneš, čo? Tak pôjdem oknom... ahoj!- Podisla som k oknu. " Hm...no...to asi nebol dobry nápad..." -Dočkáj! Ešte nevieš ovládat svoje nové schopnosti.....- Zarazila sa."Hm? Čo zas trepe?...."             -Tak ma pustíš alebo čo?...- Obratila sa a pozrela sa na neho. -No dobre...ako chces!- Odstupil. Znovu podišla ku vchodu. Pozrela sa na neho. " Kdo vie možno nieje až taky strašný..." Vyšla s izby na chodbu kde uvidela dalšich ludí so svietiacimi očami. " Hm už viem prečo hovoria, že tu žije nejaka čudna sekta. Hm...a, že upíri...." Vyšla som von. -No ešte sa asi dosť prejem......byvam na druhej strane mestaaa!-