3. Spolu sme silnejší!!!
27. 5. 2008
Ráno
Ráno som sa zobudila prvá. Snáď všetky svali na tele ma boleli. Trochu som sa ponaťahovala, ako sa len dalo. Potom som sa najedla a začala som vykonávať rannú hygienu. Nejako dlho spí. Je to čudne. Prišla som k nemu a jemne som ho drgla ňufáčikom. -Vstávaj konečne!- Povedala som a znovu som do neho jemne drgla. -Nechaj ma spať...- Odpovedal mi. -Vstávaj!- Zakričala som mu do ucha. -Už je dávno ráno!- Trhol sa, vyskočil na nohy a zakričal: - Čo je? Niekde horí či čo?- Zasmiala som sa. -Nie nehorí neboj.- Povedala som kludne.-Nemusíš sa báť.- Usmiala som sa. -Už ti je lepšie?- Opítala som sa. -Mam to brať ako vtip? predchvílkou som skoro dostal infarkt a ty sa ma pítaš ako sa mam??? Ale ak myslíš moju labku tak už ano. Dnes už idem na lov ja...- Povedal odhodlane. Kráčal smerom k poličke. -Nie nejdeš! Idem ja! Ešte niesi úplne v poriadku! A za to zobudenie prepáč...- Stala som si pred neho a spravila som bojovu postoj. -Pôjdem ja! Už som zdravý! Nevidíš???- Vystrel sa a snažil sa ma obísť, no ja som mu vtom zabránila. -Idem ja..a nič iné nechcem počuť!- Ešte viac som spravila bojovy postoj. -Nie pôjdem ja. Určite si vysílená zo včerajška...- Znovu sa ma pokúsil obísť, no znovu som mu v tom zabránila. -Nie! Buď idem len ja alebo ideš so mnou...- Pozrel sa mi do očí. -Vidím, že nepovolíš. Tak teda dobre pôjdem s tebou.- Usmiala som sa a zacala skakat po políčkach hore. -Tak teda podme!- počkala som dokedy vyde tiez. Bolo vydieť, že ho už labka tolko nebolí. Vykročila som do lesa, dávajúc si pozor na pasce. Nezdalo by sa, že lovíme. Skor sa zdalo že sme na prechádzke. Mávala som chvostom a skákala z miesta na miesto ako keby ma vobec nič nebolelo. Pozerel sa na mňa a začudoval sa. Asi som vyzerala zvláštne. Ako malé mačiatko. Podišla som k jednej diere v zemi. -Pozri, tu predtím bývala líška...Ak chceš môžeme sa sem presťhovať...- Pozrela som sa milo na neho. -Ale iba ak chces...- Preskúmala som dieru. Bola dosť velká a teplá na to aby sa v nej dalo bývať. Vyšla som z diery. -No?- Opítala som sa. -Dobre, môžme...ak chceš.- Tiež si prezrel dieru. -Tak dobre trochu to tu ale najprv zariadime. Začala som zhánať potrebné veci a zariadovať noru. Keď už nora bola dostatočne zariadená sadla som si pred ňu a spokojne som si olizovala labku. Sadol si predomňa. -Mal som ti pomôcť...- Povedal a pozeral sa do zeme. -To nevadí však to nebolo vela roboty.- Pozrela som sa na neho a potom som si zas spokojne lízala labku, aby bola čistá. Dolízala som sa. Vstala som a prešla som skontrolovať jeho zranenia. Už boli skoro zahojené. "Vdaka Bohu..." Pomyslela som si. Odsunul sa odomňa dalej, ako keby sa ma bál. Trošku ma to urazilo ale nemohla som mu to zazlievať, až tak dlho sme sa nepoznali. Škoda. Vošiel do nory, asi na prieskum, vtedy som hned využila situláciu a išla na lov. V duchu som sa zasmiala nad tím ako lahko som zdrhla. Však predca nemôže behať isť na lov v takom stave! To sa nema. Čo keby sa mu to zhorší? To by som neprežila. Zazrela som prebehnúť myš. Zpozornela som. Prižmúril som oči a prikrčila som sa k zemi. Trošku som cúvala dozadu pripravujúc sa na skok. Čakala som len na to dokedy prebehne nazad. Myš sa na mňa pozrela, na chvílku zaváhala no nakoniec sa rozbehla. Skočila som na ňu a zahryzla som jej do krku. Zdrapla som ju a bežala nazad celá spokojná z úspešného lovu. Prišla som k nore kívajúc chvostom zo strany na stranu. Vbehla som dnu. Nebol tam. Pustila som myš na zem a začala do hladať. -Kayhoku? Kayhoku?- Kríčala som a behala od stromu k stromu. Prešla som hodný kus a ešte stále som ho nenašla. Prepadol ma strach. "Čo keď sa chytíl do pasce?" Stále mi táto veta behala po rozume. Behala som ako zmyslou zbavená po lese až pokím sa nezačalo stmievať. Keď sa už zotmelo rozhodla som sa že sa vrátim nazad. Prišla som sklesle až k nej a sadla som si pred ňu. Zrazu som zacítila niečí jazyk na chrpte. Striaslo ma. -Kde si tolko bola? Mal som strach...- Zaznelo mi za chrptom a potom som zas zacítila jeho jazyk na mojom kožúšku. -Hladala som ťa.- Odpovedala som a stále som tak sedela, nepohnuto. Chcela som sa obzrieť ale sama som si to zakázala. -Si celá špinava...- Presunul sa na druhú stranu aby ma mohol olízať aj na tej. Sedela som bez pohnutia. Skoro som nedýchala. Strhla som sa a vbehla som do nory. Tam som sa otriasla a lahla si k jednej zo stien. Mala som hlad, ale potlačila som ho. Zložila som si hlavu na labky a dívala som sa na stenu. "Bolo to trápne, celý čas som ho hladala a on bol tu!" Potichu som zavrčala. Počula som ako tiež vošiel do nory a ako si lahýňa oproti. Cítila som ako sa na mňa pozera. Vzdychla som si a obrátila som sa k nemu. -Naozaj si ma hladala...?- Spýtal sa ma. -Ano...- Bola moja stručná odpoveď.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář