Červenala som sa, ešte šťastie že to cez chlpy nebolo vydieť. Zamnaukala som a uhla som pohladom do zeme. Bola som v rozpakoch. -Chýbal som ti?- Spítal sa. Pozrela som sa do jeho očí. Prehnal sa nimi tmavo zelený odlesk. Striasla som sa. Premýšlala som že ci mu odpoviem. Po dlhšej chvíly som sa odhodlala: -Bála som sa o teba...- Potíchúčku som zaskuvíňala. -To som sa nepítal...- Znova som zaskuvíňala ale teraz trochu hlasnejšie. -Ano...- Otočila som sa mu račej chrptom a v duchu som kričala. Prišiel ku mne a oblízal ma za pravým uchom. -Aj ty si mi chýbala. Bál som sa že sa už nevrátiš.- Lahol si pri mne na zem. Zatajil sa mi dych. Triasla som sa napätím. Otočila som sa k nemu. Znova som zamňaukala. Takto zblízka vyzerá krásne. Zamilovane som sa na neho pozerala, neuvedomujúc si to. Pousmial sa a oblízal ma na líci. Strhla som sa a znova pozrela do zeme. Zase sa mi červeň nahnala do tváre. Privrela som oči a zložila si hlavu na labky. Podla zvuku som vedela že urobil to samé. Bol taký zlaty. Stále som na neho myslela. Nemohla som zaspať. Počúvala som ako dýcha, ako mu bije srdce. Spal. Vstala som a sadla som si. Sledovala som ho. Strážila som. Keď už pomali začalo vychádzať slnko pristúpila som k nemu a zlahka som ho oblízala za uchom. Zamňaukala som. -Vstávaj.- Pošepla som mu do ucha a ladne som vybehla von kde som si sadla pred noru. Oblizovala som si labku a čakala ho. Keď po dlhšej chvíly nevišiel von išla som sa pozrieť prečo. Stál na troch labkách pri stene a zťažka dýchal. Keď ma zazrel snažil sa dýchať pravidelne, ale nešlo mu to. Mal vyplašený vyraz ktorí sa snažil skriť a dokonca sa postavil aj na tú labku. "Oh čo sa stalo?" Prehnalo sa mi hlavou a v zlomku sekundy som bola pri ňom. Zo slzami v očiach som sa na neho pozrela a zaskuvíňala som. -Čo je?- Povedal a hlas mu trochu podskočil. Odkašlal si. Pozerala som sa na neho vyplašene a neodpovedala som mu. -No čo je? Veď neumieram...- Sadol si no ako dosadal na tu labku sebou trhol. Oblízala som ho za uchom a chvílkovo som zapriadla, viac sa mi nedalo. Z lavého oka mi vytiekol tenkí pramienok, slza. -Čo sa ti stalo?- Spítala som sa a obtierala som sa o neho hlavou. -Včera keď si tu nebola som ťa tiež išiel hladať. Behal som po lese ale márne. Tak som sa vrátil. Chvílku na to si prišla...- Prestala som sa o neho obtierat a smutne som sa pozrela do zeme. -Je to moja vina...- Vybehla som von pred noru lebo som to uz viac nevidrzala. -Ostaň prosím ťa tam hneď sa vrátim.- Vbehla som hlbšie do lesa a potichu som hladala korisť. Nečakala som dlho, lebo o chvílku sa zjavila tučná myš kzorá si v papulke drzala klas. "Asi tu je niekde pole." Pomyslela som si, prikrčila som sa k zemi trochu som cúvla dozadu, rozbehla som sa a skočila som po nej. Chňap! A mala som ju. Priniesla som ju pred noru a išla som zase na lov. V myšlienkách som bola stále pri ňom. Mala som obavi. Prechádzala som lesom a hladala som dalšiu obäť. Prikrčila som sa a sledovala som ako po travičke poskakuje hraboš. V myšlienkách som sa pokúšala sústrediť sa len a len na lov. Nešlo to. Rozbehla som sa za hrabošom a keď som ho už už mala vybavil sa mi v myslienkach Kayhoku a ja som minula. Rozhodla som sa ze sa vrátim. Prišla som k nore zobrala som myš s pred vchodu a priniesla som ju k nemu. -Pači.- Povedala som sa kusla som sa do jazyka lebo som bola tiež hladná. Už druhý deň som nič nejedla. Usmiala som sa a sadla som si obdaleč. -A ty nechceš?- Spital sa ma a ja som mala sto chutí povedať mu ano ale nakoniec som len pokrútila hlavou že nie. Potlacila som pocit hladu. Sledovala som ho ako sa pustil do myši. Pousmiala som sa a oblizala si labku ktorú som teraz oblizovala ešte zúrivejšie ako inokedy. -Už ti je lepšie?- Pozrela som sa na neho z obavami a trochu som sa striasla. Dojedol a odpovedal: -Ano ovela lepšie. Ďakujem.- Prikrivkal ku mne a lahol si. Tiež som si lahla. V bruchu som mala kŕče. "Oh nie teraz nie" Pomyslela som si, no len čo som to urobila zaškvŕkalo mi v bruchu. Chvílku bolo ticho no potom povedal: -Klamala si.- V duchu som zaskuvíňala. -Hlavné je že si sa ty najedol. O mňa nemaj obavy. Už som si zvikla.- Privrela som oči a schúlila som sa do klbka lebo vtedy som až tolko necítila kŕče. Znova som v duchu zaskuvíňala.