Keď prišiel obviazal mi ešte krvácajúcu ranu, prešiel mi prstami po vlasoch a hneď nato sa usmial. Potom mi chytil niečo čo som mala na hlave, no nevedela som čo a odkráčal k oknu, skočil, ako nejaký zajac a už ho nebolo. " To bol, ale skok!" Pozviechala som sa a išla som si ľahnúť. Bola som príliš unavená, aby som hneď začala upratovať. Pri každom kroku som cítila tupú bolesť. Keď som konečne prišla hore všimla svoj odraz v zrkadle. Vyzerala som inak, mala som dlhé biele vlasy a biele uši ako ten chlapec a tiež drápi a chvost. " Čo to má znamenať?" Už si radšej pôjdem ľahnúť, som už vážne unavená. Vošla som do svojej izby a hodila som sa na posteľ. Hneď som zaspala. A všetok strach a bolesť odplávali ako loďka na rieke.

Ráno

Ráno nezostalo po mojich bielych vlasoch či drápoch alebo chvoste ani pamiatky. Na obväze boli škvrny od krvi, tak som sa rozhodla , že si ho pôjdem vymeniť. Po schodoch sa mi už kráčalo dobre, necítila som žiadnu bolesť. " Ale čo to, ako to, že dole je všetko upratané a okno ma už nové sklo?" Bola moja úvaha keď som schádzala dole zo schodov. Až na obväz a odkaz nezostalo po mojom dobrodružstve ani stopí. " Predtým než si vzkaz prečítam pôjdem si vymeniť obväz." Zobrala som nový obväz a zamierila som do kúpelky. Odviazala som starý obväz a už si chcela dať nový, keď som si všimla, že už žiadne rany nemám. " Čudné, naozaj čudné, ale aspoň už nebudem mať bolesti, keď pôjdem po schodoch. "Išla som na chodbu a prečítala som si vzkaz. Stálo na ňom:

Ahoj!

upratal som ti dom, aby si sa o to nemusela starať ty.

Tajomný záchranca

PS: Ešte sa stretneme. Možno aj dnes večer.

Do skorého videnia