"Tak čo budem dneska robiť, pôjdem na nakupovať!" utekala som po schodoch rýchlo dole, potom som sa kĺzala po nasej extra klzkej dlážke. Keď som narazila na koberec div, že som nespadla. Rýchlo som sa obula a vybehla som von, "Konečne som s tadiaľ vonku! dočkať niečo počujem znie to ako........ keby sa otvára okno! Rýchlo preč!" -Slečna, slečna nemali by ste opúšťať dom bez doprovodu už aj sa vraďte! Lebo.......- Viac som z reči našej slúžky nepočula, lebo som rýchlo bežala preč. "Museli ma tu rodičia nechať s tou starou otravnou slúžkou? Akurát s ňou? Čo som komu urobila? Aspoň, že na noc odchádza preč, aspoň niečo." Taký čudný pocit, niekto ma sleduje! Otočila som sa, no nikto tam nebol. Tak som išla ďalej. "Aj ta si stále myslím, že ma niekto sleduje!" Zastala som na prechode, kde som mala zasa pocit , že ma niekto sleduje, zas som sa otočila, no teraz som ho videla bol tam. Stal tam a díval sa na mňa! Otočil sa, jakmile zaregistroval môj pohľad. Bolo mi to ešte podozrivejšie. "Vždy keď sa na teba niekto pozerá a potom sa rýchlo obzrie.......Takže to znamená.....Že ma špehoval" Akurát zasvietila zelena a ja som mohla prejsť na druhu stranu, neponáhľala som sa bola som až moc zvedavá, že či ma sleduje. "Sledoval ma! Tak predsa je to pravda!" "Dočkať kde za mnou tak nepôjde...... áááá už viem do obchodu s oblečením pre baby! Haha." išla som do obchodu, potom hore po schodoch, doľava a bola som tam. "To nie išiel za mnou. No to nevadí ja sa ho aj tak nejako zbavím! Ale teraz keď už som tu idem si niečo kúpiť! Čo by som to bola za dievča keby som si niečo nekúpila keď ma niekto sleduje nech si ma sleduje čo ma do toho, aj tak je to určite otcov alebo mamin fanúšik určite chce podpis. Ach, mať slávnych rodičov je niekedy otrava!" Vyberala som si keď v tom mi napadlo, že som úplne zabudla. Rozhliadla som sa a uvidela som ho vyberal oblečenie pre asi 16- ročne baby, rada by som vedieť prečo. - Prečo koho vyberáš oblečenie ?- Opýtala som sa automaticky. Bolo mi čudne, tu vyberá oblečenie, ale je možne, že to bola iba zámienka, aby ma mohol špehovať.

- Pre sestru.-

- A ako sa vola?-

- (Rozmýšľa) Vola sa ....... Monika.-

- To ti ale trvalo, nie si dobrý brat.-

Po našom rozhovore som sa zasa pustila do prezerania regálov. Našla som úžasne šaty a jak som videla aj on už si vybral. Tak sme vlastne odchádzali spolu. Už som musela isť domov nestala som o to aby Elizabeth (moja slúžka) volala rodičom. Ta bi len vyvolala zmätok! Musela by som to vysvetľovať rodičom a ty by mi zjednali dvoch bodygardov ktorý by zo mňa nespustili oči ani na sekundu. Viem to už som to zažila, minuli rok cez prázdniny bol to horor. Už to nikdy nechcem zažiť. Vyšla som z obchodu zas ma špehoval. Zastala som. Aj on zastal. -Viem, že ma sleduješ, máš dve možnosti buď pôjdeš normálne so mnou alebo, ma už nešpehuj!- Prišiel ku mne a išli sme, cestou sa o ničom nerozprávali. Na jednej križovatke zastal.

- Tak už sa musíme rozlúčiť.- Pozrela som sa na neho a odpovedala som

-Tak za tedy čau..-

-čau.-

Išla som ďalej no v tom som si spomenula, že mi na tom niečo nesedí. Obzrela som sa a uvidela som kríček. Mala som pocit, že sa za nim niekto je "On" Bol tam cítila som, prešla som nenapadne na druhu stranu. Par metrov po nej a potom som sa vrátila na stranu kde som bola predtým. Potichu ako mačka som išla za neho a potom som mu povedala - Nešpehuj ma už stále ma iba špehuješ, je to nepríjemné! Poď ma radšej vystrojiť.- Podala som mu ruku, aby mohol vstať zo zeme. Išli sme chvíľku ruku v ruke dokedy som si neuvedomila, že sa ešte stále držíme. - Mohol by si mi prosím ťa pustiť ruku- Odpovedal. - Až keď ti pustíš moju.- Tak sme sa pustili a došli sme k mojej bráne. - Tak nabudúce! A potom ma nešpehuj!- Pozrel sa na mňa svojim pekným pohľadom a ja som sa ho opýtala či nechce isť dnu. Vošiel.