Keď sme vošli dnu museli sme sa pomaly plížiť do mojej izby išla som prvá a on išiel za mnou otvorila som dvere a pozrela som sa dnu bola tam v mojej izbe a prehrabávala sa v mojich veciach. To som už nevydržala chytila som ho za ruku vtiahla do vedľajšej izby (môjho šatníka). A ja som sa nazúrená vybrala do svojej izby. Keď som tam prišla povedala dom slúžke:

- Čo robíš v mojej izbe? Užaj chod preč! Čo si to len dovoľuješ?-

- Ja som sa snažila zistiť kde ste!-

- To vás neospravedlňuje už nikdy nechoďte do mojej izby ak vás tam ešte raz uvidím bez môjho zvolenia mate padáka, rozumiete padáka!-

- Na to nemáte pravo!-

- Ale, mam jasne že mam! Prekračujete bez dovolenia prah mojej izby a to znamená, že nerešpektujete moje súkromie ešte raz sa to bude opakovať a dostanete výpoveď! Rozumiete?-

- Dobre, rozumiem.-

- To som rada! A teraz prosím vás odíďte!-

- Ako si želáte, madam.-

(Vzdych) " Konečne odišla. Ale, dočkať skoro som zabudla!" Otvorila som dvere do môjho šatníka a vytiahla som ho von. Už bol unudený.Začala som sa ho pýtať:

- Tak prečo si ma to sledoval?-

- Len tak pre zábavu.-

- Tak to sa ti zdá zábavné, špehovať niekoho?-

- No, ani nie ,ale ma to svoje vlohy.-

- Aké, napríklad?-

- Hocičo sa dozvieš.-

- A čo si sa také dozvedel?-

- Že máš rada ružovú farbu.-

- A to je všetko?! Mohol si sa opítať!-

- Takto je to zábavnejšie!-

- Ani by som nepovedala!-

- Som zvedavá ako by sa ti ľúbilo keby ťa niekto sleduje?!-

- To by sa nestalo!-

- A to ako vieš!-

- No, mohol by ma sledovať, ale iba asi 10 minút potom by som ho odohnal preč!-

- Aký si si istý! A dočkať prečo si sledoval práve mňa?-

- Lebo máš slávnych rodičov?-

- To sa ma pýtaš?-

- Nie to ti hovorím.-

- Nechceš si sadnúť?-

- Ani nie, radšej postojím.-

- Ale sadaj!-

- No dobre.-

Sadol si na moju posteľ a ja po ňom hneď vedľa neho. Pozrela som sa mu do očí . Videla som v nich až moc smútku. Chcela som sa ho opýtať prečo je smutný, no radšej som to odložila na inokedy. "Teda až nejaké nabudúce bude." Ale niekde vnútri som tušila, že sa ešte veľakrát stretneme. - Už pôjdem!- Vytrhol ma z môjho zasnenia a čakal na odpoveď.

- No tak ja ťa vyprevadím, len aby si nás nevšimla!-

Prebehli sme po tichu von a tam sme sa rozlúčili.