Večer

Už dávno som slúžku vyhnala domov pod zámienkou, že už ju nepotrebujem. Najprv sa zdráhala no potom radšej odišla, najiskôr už nepotrebovala dneska ďalšie problémy.  Sadla som si do kresla na chodbe a rozmýšľala som o tom chalanovi s obchodu a o tajomnom záchrancovi s dneskajšej noci neviem prečo ale mala som tušenie, že je medzi nimi nejaké spojenie. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Vstala som upravila som sa a išla som otvoriť. Otvorila som dvere. Bol tam nejaký chalan ktorí do mňa skočil.  Reflexívne som spravila mostík a on preletel nado mnou. Narazil do steny, pomaly sa skĺzol dole, točila sa mu hlava, no pochvíli sa spamätal a už stal na nohách. Za tu chvikľu som sa ani nepohla iný ľudia by asi strachom utiekly no ja nie. Nebála som sa niekde vnútri som vedela, že mi neublíži. Prezerala som si ho, mal: Biele vlčie uši, vlčí chvost, biele vlasy a tiež mal dlhé drapy. Dosť sa podobal na toho chlapca ktorý ma zachránil, teda až nato, že on mal vlčie uši a chvost a ten druhy mal mačací chvost a tiež mačacie uši, podišla som bližšie bez obkladu na to, že by sa my mohlo niečo stať. Teraz keď stal úplné predo mnou som si všimla, že sa na seba skoro vôbec nepodobajú. Chvíľu sme si hľadeli do oči, no potom odstúpil. Začudovane na mňa pozrel a chcel cúvnuť, no narazil na stenu tak som odstúpila ja. Pozeral sa na niečo za mnou otočila som sa, ale tam nič nebolo. Zrazu som si uvedomila, že sa divá na niečo za mnou. Ešte raz som sa obzrela, pozrela som sa dole a videla som dlhy čierny chvost. Bol to ten istý chvost ktorý som v noci videla v zrkadle, lenže bol inej farby. Triasla som sa. Polozila som si jednu ruku pomaly na hlavu a tam som našla to čo som nechcela najisť, mačacie uši. Boli tam ako včera. To som už nezvládla musela som si sadnúť, keďže som nezvládla urobiť ani jeden krok tak som si sadla na zem. Bola som v šoku. Keby ma chce zabiť teraz by na to bola najlepšia chvíľa, ale on to neurobil. Namiesto toho si sadol predo mňa a prešiel mi prstami po tvary. Pozrela som sa na neho, zdal sa mi byť iný,  teraz bol ku mne milý. Prekvapilo ma to, prekvapilo ma, že dokázal urobiť takúto zmenu za par minúť. Neviem prečo zmenil názor, lebo v tej chvíly ma to nezaujímalo bolo mi to úplné jedno. Chcela som byť sama no nechcela som ho vyhnať, vlastne som bola aj rada, že je so mnou. Nevedela som čo vlastne chcem, na jednej strane som chcela aby bol so mnou no na druhej som chcela aby odišiel. Začal ma škrtiť. Prikvačil ma ku stene. „Zasa mne už sa to stáva nejako často!“ Oči mu zaliali slzy, ale nepustil ma. Vtom zasa cez okno prišiel ten druhy chalan a odtrhol ma od neho. Spadla som na zem.